Coffeway

Vážení návštevníci, pre skvalitnenie služieb používame súbory cookies. Prehliadaním tohto webu súhlasíte s ich používaním. Čítať viac.

Informácie
Obchodné podmienky
Reklamačný poriadok
Ochrana osobných údajov
Doprava a platba
Veľkoobchod
Kontaktujte nás
Mapa stránok

Kontaktujte nás
Adresa
Lemitas s.r.o.
Kysucký Lieskovec, 141
02334 Kysucký Lieskovec
IČO: 52431428
DIČ: 2121021320
IČ DPH: SK2121021320
Telefón
0905964785
Otváracie hodiny
Pondelok : 9:00-17:00
Utorok : 9:00-17:00
Streda : 9:00-17:00
Štvrtok : 9:00-17:00
Piatok : 9:00-17:00
Kontakt

Môj účet
- Registrácia
- Prihlásiť sa
Obľúbené produkty (0)
Nákupný košík
Pokladňa
0905964785

Váš nákupný košík je prázdny!

Doprava Zadarmo Pri objednávke nad 60€.

Darček Zadarmo Ku každej objednávke.

Objednávky do 09:00 Expedujeme v ten deň.

Vrátenie tovaru Do 14 dní.

Veľkoobchod B2B

Domov
Výpredaj
DMT
Pre mužov
Čaje
Káva
Nápoje
Potraviny
Sladidlá
Sladkosti
Výživové doplnky
Kozmetika a zdravie
Doplnky

Menu
Domov
Akcie
DMT
Pre mužov
Čaje
Káva
Nápoje
Potraviny
Sladidlá
Sladkosti
Výživové doplnky
Kozmetika a zdravie
Doplnky
Informácie
Kontakt

eyJzZW9fZGF0YSI6eyJtZXRhX3RpdGxlIjoiQ29mZmV3YXkifX0=

Značky
Coffeway

Coffeway

Neboli nájdené žiadne produkty.

Pokračovať

O Káve

História kávy

Dostupná literatúra je plná legiend, mýtov a historiek o kávovníku či kávovom nápoji. Je až prekvapujúce, že sa o tomto výbornom nápoji dochovalo toľko historických informácií. Nižšie uvedené legendy sú iba niektoré z tých, čo sa zachovali. Plody kávovníku Prvá legenda rozpráva o šejkovi a lekári Hadži Omarovi, ktorý bol z dôvodu radikálneho vystupovanie proti vtedajšiemu panovníkovi poslaný do vyhnanstva. Omar musel čeliť mnohým nedostatkom a vyrovnával sa s ťažkým obstarávaním potravy. Jedného dňa spozoroval vtáka s krásnym perím, a keď ho chcel chytiť, uvidel krásne kríky s voňajúcimi kvetmi a červenými bobuľami. Nenapadlo ho nič iné, než si bobule natrhať a uvariť si z nich odvar. Tak pocítil vynikajúcu chuť a povzbudzujúce účinky kávovníka. Po tomto objave začal nápoj podávať svojim pacientom, čo nakoniec obmäkčilo panovníka, ktorý mu následne udelil milosť. Treba podotknúť, že sa zachovalo niekoľko podôb tohto legendárneho príbehu, tento sa však uvádza najčastejšie. Ďalšia zaujímavá historka pochádza z prvej polovice 15. storočia, ktorá hovorí o objave vonných vlastností kávovníkového zrna pražením. Chudobný arabský pútnik, ktorý putoval pri svojich cestách Etiópiou, si potreboval uvariť trochu ryže a odpočinúť si. Keď si však pripravil jedlo a nasýtil sa, prekvapila ho príjemná vôňa napoly spálených bobúľ. Niekoľko bobúľ pozbieral a rozdrvil ich medzi kameňmi. Tieto rozdrvené bobule nasypal do horúcej vody a následne ochutnal nápoj z týchto plodov. Po krátkom odpočinku sa pútnikovi vrátila nebývalá sviežosť a sila, ktorú prisúdil nálevu z bobúľ. Poslednou legendou, ktorú tu spomenieme, je legenda o pastierovi z Horného Egypta okolo roku 850. Všimol si, že jeho stádo kôz je akosi príliš živé a neovládateľné, čo ho veľmi prekvapovalo. Pravidelne sa to stávalo, keď sa stádo pásla u neďaleko voňajúcich kríkov. Pastier bol veľmi zvedavý, a preto neodolal a danej bobule tiež vyskúšal. Energia z týchto bobúľ mu pomáhala odolávať veľkéj únave za dlhých nocí. Ako už to býva, pastier si nenechal tajomstvo pre seba a zveril ho opátovi z neďalekého kláštora. Ten však prinesené kávovníkové plody vzal a hodil do ohňa ako prejav nedôvery k rastline. Mal za to, že bobule sú dielom samotného diabla. Následne sa však rozvinula neuveriteľne krásna vôňa kávovníka, ktorá presvedčila aj opáta o tom, že sa jedná o užitočnú plodinu. Ak sa od legiend a mýtov presunieme k prvým dochovaným písomným informácií, tak zistíme, objav kávovníka prebehol po roku 500 v Etiópii. Európa bola oboznámená s kávou v roku 1582 cestopisom, ktorý napísal nemecký lekár Leopold Rauwolf. Podrobne v ňom opisuje rituál pitia kávy. Ďalšie, kto o kávovníka informoval Európu, bol lekárnik a botanik Prospero Alpini, ktorý opísal kávovník vo svojom spise "Stromy v Egypte", ktorý vydal v roku 1592. čulý obchodovaním nastal veľký rozmach rozširovanie kávovníkových zŕn a pitie kávového nápoja. Na čom sa zatiaľ historici nezhodli je to, kto prvý priviezol Kávovníkové semená do Európy. Najčastejšie sa v literatúre stretnete buď s tým, že to boli Taliani alebo Holanďania. Prvá kultivácia kávovníkov sa uskutočnili na Srí Lanke za prispenia Holanďanov. Medzi ďalšie aktívne národmi v pestovaní kávy boli Francúzi, Španieli či Portugalci. Kávovník bol potom pestovaný týmito národmi v ich kolóniách - v Brazílii, Afrike, Kolumbii či Salvadoru. Prvá kaviareň bola na území Európy otvorená okolo 1615 v Benátkach, v Taliansku. V roku 1686 bola otvorená prvá kaviareň vo Viedni a Prahe bola otvorená prvá kaviareň v roku 1714, ktorá sa volala "U Zlatého hada".

Zber kávy

Kávovníkové rastliny dozrievajú po výsadbe najskôr za tri roky a až po tejto dobe začínajú prinášať prvú úrodu. Väčšina bobúľ dozrieva po šiestich až ôsmich mesiacoch. U robusty je to zhruba o dve mesiace dlhšie. Aj preto býva najčastejšie iba jeden zber do roka. Je iba niekoľko krajín, kde rozdelenie medzi obdobím sucha a dažďov nie je tak jasne vymedzené a môže sa zbierať aj dvakrát do roka. Klasickými predstaviteľmi týchto krajín sú napríklad Kolumbia či Keňa. Obdobie zberu sa líši podľa geografického pásma - severne od rovníka (Etiópia, Stredná Amerika) prebieha zber od septembra do decembra. Južne od rovníka (Brazília) je hlavný zber v apríli alebo máji a môže trvať až do augusta. V rovníkových krajín (Kolumbia) sa môžu kávové bobule zbierať po celý rok. Vlastné zber plodov kávovníkov je možné vykonať len v období optimálnej zrelosti a rozlišujeme dva základné typy zberu - strojový a ručný zber. Strojový zber je vykonávaný pomocou špecializovaných zberných vozov, ktoré jazdia po plantáži a mechanicky strhávajú plody kávovníka. Keďže sa o tento zber stará stroj, nieje schopný rozpoznať, či je plod zrelý, nezrelý či napadnutý nejakou plesní. Ďalej sa do takého zberu dostanú aj kusy konárov či ďalších vecí, ktoré by tam byť nemali. Pokiaľ ide o hlavné výhody tejto metódy, je to najmä rýchlosť a nízka cena úrody. Tento typ sa používa najmä u plodov kávovníka nižších kvalít, kde je potreba zozbierať veľké množstvo za nízku cenu. Naproti tomu ručný zber je náročný ako na čas, tak i na peniaze. Zožať plantáž pomocou ľudskej sily trvá niekoľkokrát dlhšiu dobu než pomocou mechanizovaných prostriedkov. Hlavnou a podstatnou výhodou tohto zberu je kvalita. Do ďalšieho spracovania sa dostanú iba plody, ktoré sú zrelé a nijako nepoškodené. Priemerne zberač nazbiera medzi desiatimi až dvadsiatimi kilogramy kávových zŕn za deň. Zberačovi trvá tri až šesť dní než naplní jeden ZOK. Používa sa u káv vyššej kvality.

Spracovanie kávy

Po zbere plodov sa z kávovníka získavajú zelené, surové zrnká. Na celom svete existujú v súčasnosti dva základné typy spracovania - suché a mokré spracovanie. Oba typy spracovania sa líšia nielen v technológii spracovania, ale aj vo finálnej cene a kvalite výsledného produktu. Prvým typom spracovania je tzv. suché. Ide o lacnejšie, jednoduchší a tradičný spôsob spracovania. Využíva sa predovšetkým na spracovanie zŕn horšej akosti. Nazbierané kávovníkové bobule sa najskôr zbavia zeminy a ďalších nečistôt, voľne sa rozložia na podklad (betón, tehla, rošt) a vystavia sa priamemu slnečnému žiareniu. Sú pravidelne prehrabovanie, aby sa zamedzilo oxidačným procesom. Po uplynutí asi štyroch týždňov, kedy obsah vlhkosti klesne na cca 12%, sú bobule suché. Vonkajšia šupka silne zhnedne, stane sa krehkou a zrnká v nej špargle. Potom dochádza k ich ručnému lúpanie. Tento spôsob je veľmi náročný na zručnosť robotníkov, ktorí toto lúpanie vykonávajú. Tento suchý spôsob sa využíva v niektorých častiach Brazílie či Arábie. Mokrá metóda spracovania je schopná dokonalejšie oddeliť nezrelé a inak poškodené kávovníkové plody od plodov zrelých. Týmto postupom je možné zachovať najvyššiu kvalitu úrody. Táto metóda však vyžaduje väčšie investície do technológie, teda je aj drahšia. Hlavný rozdiel oproti suchej metóde je v tom, že dužina je od zrna odstránená takmer ihneď, zatiaľ čo u suchej metódy je nutné kávovníkové bobule ešte dosušiť. V prvom stupni sa kávovníkové plody plaví vo veľkých nádržiach, kde sa zbavujú lístia, vetvičiek či nezrelých plodov. Potom sú prúdom vody unášané do tzv. "Vylupovacie" strojových zariadení, kde sa odstránia dužina. Deje sa to systémom rozmelováním bobúľ medzi pevným a pohyblivým povrchom alebo v zariadeniach, v ktorých sa dužina oddeľuje pomocou ozubených čepeľou, ktoré sú na rotujúcich valcoch. Z dôvodu zachovania kvality je nutné, aby sa s týmto procesom začalo najneskôr 24 hodín po zbere. Znalci a odborníci odporúčajú maximálne 12 hodín. Ďalej sú kávovníkové zrná oddelené od dužiny a kože a sú potom vyplavované prúdom vody. Posledným stupňom je základný oxidácia, pri ktorej dochádza k oddeleniu klzkého povlaku pokrývajúci oplodia. Oxidačný proces prebieha 12 až 36 hodín a doba oxidácie je závislá na mnohých podmienkach (teplota, výška slizovité vrstvy atď.). Keď sa tento proces ukončí, zrná sú na konci procesu úplne čisté a na dotyk tvrdá.

Praženie kávy

K získaniu príjemných a charakteristických vlastností zrnkovej kávy je nutné zelené, surové zrná upražiť. Je to práve praženie, ktoré dodáva káve jej charakteristickú chuť a arómu. Často sa o praženia hovorí, že je vedou a umením zároveň. Jedná sa o najkritickejšiu fázu celého procesu. So stále modernejšie a lepšie technológii sa praženia stáva čím ďalej tým viac presnejší, ale ľudský faktor je stále nezastupiteľný. Je to práve človek, ktorý je schopný na základe svojich zmyslov rozpoznať, či je káva upražená tak, ako by mala. Praženie kávy je teda veľmi náročná a zodpovedná práca. Kultivované praženie kávovníkových zŕn začalo okolo roku 1700. Z počiatku sa zrno pražilo veľmi primitívnym spôsobom, a to pálením kávovníka na priamom ohni. V súčasnej dobe existujú tri základné technológie praženia - kondukce, konvekcia, radiácia alebo ich kombinácia. Tajomstvo spočíva v tzv. Dvojitom pražení. Nie je to nič iné, než kombinácia dvoch základných technológií praženie - konvekcia a kondukce. Kondukce je tradičný spôsob praženia, ktorý poznáte z malých praženie. Konvekcia je naopak moderným spôsobom praženia pomocou horúceho vzduchu. Praženie prebieha 70% pomocou konvekčné metódy a 30% pomocou kondukčné metódy. Vďaka kombinácii týchto dvoch technológií naraz je praženie rýchlejší, rovnomernejšie a káva je vďaka tomu chuťovo výrazná a bohatá. Samotný pražiace proces spôsobuje rad chemických reakcií, ktoré prebiehajú v kávovníkových zrnách. Škroby sa mení na jednoduché sacharidy, ktoré sa čiastočne karamelizujú. Vytvárajú sa niektoré druhy kyselín, zatiaľ čo iné sa odbúravajú. Zrná začínajú po určitej dobe "pukať", rovnako ako kukuričné pukance. Toto sa deje pri teplotách 160 ° C do 220 ° C. Pomaly sa začína meniť farba z pôvodnej zelenej na tmavo hnedú. Tiež sa vytvárajú látky s antioxidačnými účinkami. V tomto štádiu začína jav zvaný pyrolýza, čo je prenikaniu oleja na povrch zŕn. Pri tomto jave dochádza k rozkladu tukov a karbohydrátov a začína sa tvoriť typická chuť a aróma kávy. Doba praženie závisí na tom, či chceme kávu svetle či tmavo praženú. Tmavo pražená káva sa praži dlhšie, má tmavšiu farbu zŕn, chuťovo je silnejší a výraznejší a má minimálnu acidiitu (kyslosť). Tu platí jednoduchá rovnica - čím viac je káva upražená, tým je menšia acidita. Pre znalcov je oveľa lepšie menej upražené káva s vyššou aciditou, pretože u tejto kávy sa dá ľahšie spoznať originalita jednotlivých kávových zŕn. Je veľmi dôležité, aby sa zrná pri pražiacom procese neustále udržiavala v pohybe. Nielen z dôvodu rovnomerného upražení, ale tiež, aby sa zabránilo spáleniu zrna. Akonáhle je kávové zrno dostatočne upraženej, je nutné ho okamžite ochladiť. Iba rýchlym ochladením sa ukončí pražiace proces zŕn. Ochladenie prebieha pomocou vzduchu. Rýchle schladenie zŕn má tiež veľký význam pre zachovanie vône a kvality. Čerstvo upražené kávové zrná nemajú tak jemné kávová aróma, je pomerne drsné a až po troch až piatich dňoch sa vôňa vyrovná a ustáli. Správne upraženej kávové zrno musí mať vyrovnanú farbu a byť slabo lesklé. Čo je u kávy veľmi dôležité, je tzv. Stupeň praženia. Najčastejšie sa stretnete so základným rozdelením na svetlé (nízke) - stredná - tmavé (vysoké). Medzi týmito stupňami praženie môžu existovať rôzne medzistupne praženia. Stupeň praženia skôr závisí na zažitých zvyklostiach a návykoch. Napríklad v Taliansku či vo Francúzsku sú v obľube tmavo pražené zrná, naopak napríklad vo Švédsku alebo Fínsku majú radi skôr jemnejšie upraženú kávu.

Skladovanie kávy

Vzduch? Spoľahlivý zabijak! V dnešnej dobe je už štandardom baliť kávu do vzduchotesných sáčkov, ktoré sú buď vákuovo balené alebo sú naplnené ochranou atmosférou (nikdy nie kyslíkom). Lenže ak daný sáčok prvýkrát otvorte a nemá žiadny šikovný znovu uzatvárateľný zips nastane problém, kam s kávou po otvorení originálneho balenia. V princípe si možno povedať, že pre skladovanie kávy platia rovnaké zásady ako pre skladovanie čaju. Základom je čo najviac obmedziť prístup vzduchu ku káve. Vzduch spôsobuje oxidáciu, ktorá ničí chuť, arómu a cenné látky vnútri kávy. Preto je vhodné kávu uzatvárať do hermeticky uzavretého obalu. Vhodné sú rôzne inertné plechové nádoby či rôzne keramické nádoby s tesnením. Naopak nevhodným materiálom sú rôzne papierové krabičky, sáčky či priehľadné sklenené nádoby. Ďalej je nutné zamedziť prístupu svetla, pretože svetlo urýchľuje oxidačné procesy. Káva je výborným pohlcovačom pachov a preto je nutné kávu skladovať oddelené od ostatných potravín. Snažte sa kávu skladovať v chlade, najlepšie pri teplote do 20 ° C. Nevhodným miestom pre skladovanie kávy je chladnička. V chladničke panuje vysoká vlhkosť a mieša sa v nej veľa pachov, ktoré káve neprospievajú. Opäť je vhodné skladovať väčšie množstvo kávy pri sebe, pretože si rovnako ako čaj dokáže vytvoriť svoje vlastné mikroklímu, ktoré pomáha lepšie udržať chuť, arómu a cenné látky v káve. Iba splnenie vyššie uvedených zásad zaručí, že káva bude aj po dlhšom skladovaní svieže, čerstvá, s výraznou chuťou a arómou a bude obsahovať všetky zdraviu prospešné látky, ktoré náš organizmus toľko potrebuje.

Druhy káv

Na trhu sa možno v zásade stretnúť s tromi základnými podobami kávy - sa zrnkovú, mletú a instantnú. Zrnková je typ kávy, ktorá po upražení neprešla žiadnou úpravou. Tento typ je pre odborníkov najlepšou variantou kávy, pretože zrná sú si schopné lepšie uchovať ako chuť, tak i arómu kávy. Pokiaľ si teda chcete vychutnať čo najlepšiu chuť kávy, voľte túto variantu. Nikdy však zrnkovú kávu nemeľte naraz, ale vždy po častiach, presne tak, ako jej spotrebovávate. Mletá káva stráca oveľa rýchlejšie nielen chuť a arómu, ale tiež aj cenné látky vnútri kávy. Veľkosť zrna je dôležitým hodnotiacim kritériom, ktoré určuje cenu na svetovom trhu. Je niekoľko noriem, podľa ktorých sa hodnotí veľkosť zrna, najznámejšie sú však určite normy ISO, ktoré rozdeľujú kávové zrnká do približne 17 veľkostných tried. Na stanovenie veľkosti zrna sa používajú špeciálne sitá, ktorá zrná rozdelia do týchto skupín. Všeobecne platí, že čím väčšia zrno je, tak tým je vyššia aj jeho cena na svetovom trhu. V rámci zrnkovej kávy sa nehodnotí len veľkosť, ale aj celkový vzhľad, stupeň praženia, vôňa, chuť, prítomnosť cudzích pachov a organizmov, vyrovnanosť farebnosti či vlastnosti kávy v šálke. Ďalším typom je mletá káva. Technológia mletia kávových zŕn pochádza podľa dostupných prameňov zhruba z 18. storočia. Predajne v tej dobe boli väčšinou vybavené rôznymi mlynčeky, ktorými na želanie zákazníka kávu mleli. Správne mletia pražených zŕn je veľmi dôležitou operáciou a nemala by sa podceňovať. Je nutné najmä sledovať pri mletí teplotu, aby sme dané zrno nespálili. Hrubé mletie trvá zhruba 7 až 10 sekúnd, stredné 10 až 13 a jemné mletie vyžaduje dobu 15 až 20 sekúnd. Podniky s veľkou prevádzkou, v ktorých sa melie veľké množstvo zrnkovej kávy, používajú moderné, veľkokapacitné mlecie stroje s valcami, ktoré sú priamo chladené vodou, čo zaručuje správny postup mletia. Mletie býva často rozdelené do dvoch základných stupňov. Najskôr šrotovník drví pražené zrná a potom rýhovné valce melú kávu na jemný prášok. Je nutné vedieť, že mletie kávy znižuje jej kvalitu. Zhoršuje sa nielen chuť, ale aj arómu. Mnoho ľudí si myslí, že najlepší spôsob mletia je kávu zomlieť na čo najmenšie čiastočky (prach), opak je pravdou! Čím väčšie budú čiastočky mletej kávy, tým lepšie! Posledným typom instantná káva. U výrobu tohto typu kávy sa ľudia pokúšali už v 19. storočí, avšak chuť nebola príliš lahodná a preto sa táto snaha nestretla s pochopením. Rozmach instantnej kávy nastal až v roku 1938, o ktorý sa zaslúžila firma, ktorú poznáte všetci - Nescafé. Je paradox, že hlavným motorom pre rozšírenie tohto typu kávy bola vojna, pretože ju americká armáda pravidelne dostávala ako súčasť prídelu. Výhoda tohto typu kávy spočíva v jednoduchej a rýchlej príprave. Výroba instantnej kávy je podobná ako v prípade sušeného mlieka. Najskôr sa vysuší mletá, pražená zrnká kávovníka. Potom sa vo veľkých valcovitých extraktorom za pomoci horúcej vody a mletých zŕn pripraví silný kávový extrakt. Ten sa potom z vysokých teplôt schladí až na cca 4 ° C. Kvalita výrobkov vysoko závisí na kvalite schladenie. Po extrakcii a chladenie nasleduje ďalší stupeň spracovanie - sušenie. Samotné sušenie sa vykonáva dvoma základnými technológiami. V prvom prípade sa kávová usadenina rozprašuje pod tlakom na steny vysokých vyhrievaných bubnov, odkiaľ padá vysušená v podobe jemných zrniek nadol. Tieto zrnká sú predávaná buď vo forme prášku, alebo sa z nich pripravujú kávové granule. Tento typ spracovania nazýva sušenia sprayováním ( "spray-dried"). Jedna sa o najčastejšie metódu výrobu instantnej kávy, keďže ide menej náročný typ výroby. Bohužiaľ chuť tejto kávy nie je najlepšia. Predchádzajúci typ výroby instantnej kávy však nie je jediný, ktorý existuje. Ďalším typom je sušenie mrazením ( "freeze-dried"). Tento spôsob sa vykonáva tzv. Lyofilizáciou (vymrazovaním vo vákuu), Vplyvom vákua pri nízkych teplotách rýchlo odparí zvyšková vlhkosť. Keďže pri tomto spôsobe výroby kávy nedochádza k zahrievaniu zmesi, finálny produkt si zanechá nezmenenú chuť a arómu. Jedná sa o kvalitnejší typ výroby instantnej kávy, avšak samozrejme aj nákladnejšie. Instantné kávy značky Jardin sa vyrába len metódou sušenia mrazenia a preto je chuť tejto instantnej kávy tak výborná. Na záver sa zastavíme ešte u jedného typu kávy, a to pri káve bezkofeínovej. Názor na túto kávu medzi odborníkmi je značne rozdielna - jednej skupine chutí, druhé nie, tretie to nevadí. Je však ale faktom, že bezkofeínová káva má inú chuť ako káva s kofeínom. Pri procese dekofeinace sa odstránia niektoré charakteristické chuťové a aromatické zložky, ktoré dotvárajú celkovú chuť kávy. V súčasnej dobe sa používajú dve základné technológie pre dekofeinaci kávy. Treba podotknúť, že obe technológie odstráni len okolo 97% kofeínu obsiahnutého v kávovníkových zrnách. Prvá metóda odstraňovania kofeínu je pomocou organických rozpúšťadiel (chloroform, etylacetát). Pri tejto metóde sa najprv zelené zrno naparuje vodnými parami, čím nadobudne väčšieho objemu, zväčší sa povrch a roztvorí sa, čo umožní ľahší prienik rozpúšťadla ku kofeínu. Potom sa kofeín spoločne so rozpúšťadlom odstráni od zrna. Následné odstránenie rozpúšťadla je s pomocou opakovaného naparovanie. Ďalšou metódou je tzv. "Švajčiarska metóda". Ako extrakčné činidlo sa používa iba voda a séria filtračných uhlíkových zariadeniach. Princípom tejto pomerne nákladné metódy je namáčanie zŕn vo vode za účelom odstránenia kofeínu. Voda však sebou strháva aj časť vonných látok v kávovom zrne. Kofeín sa z vody odstraňuje pomocou aktivovaných uhlíkových filtrov. Potom sa zrná zbavená kofeínu sušia v špeciálnych nádržiach. Zvyšková voda, ktorá po odstránení kofeínu obsahuje vonné látky, sa zredukuje na koncentrát, ktorým sa zrná následne postriekajú.

Káva a zdravie

V súčasnej dobe sa odborníci zhodujú, že káva v malom a strednom množstve zdravému človek prospieva. Medzi odbornou verejnosti poväčšinou nájdete dva základné typy ľudí - jedna tvrdí, že káva je zdravotne nezávadná, druhá tvrdí presný opak. Štúdia z posledných rokov sa prikláňajú k tomu, že káva je zdraviu veľmi prospešná. Je vedecky dokázané, že v káve je okolo 200 druhov rôznych látok. Káva obsahuje napríklad sacharidy, kyseliny, polyfenoly, bielkoviny, kofeín, minerálne látky (draslík, vápnik, fosfor, železo, horčík) či vitamíny. Tých látok, ktoré káva obsahuje, je naozaj veľa. Najviac študovanú a umývaní látkou v káve je kofeín. Jedná sa Xantínové alkoloid, ktorý je zrejme najrozšírenejším stimulantom na svete. Kofeín sa prirodzene vyskytuje nielen v zrnkách kávovníka, ale tiež aj v listoch, kvetoch či vetvičkách. Čistý kofeín má bielu farbu a mierne horkastú chuť. Kofeín má silný stimulačný účinok na centrálnu nervovú sústavu, čím dokáže oddialiť únavu. Aj preto káva, ktorá obsahuje kofeín, je silnou zbraňou proti únave. Kofeín patrí do skupiny tzv. tolerovaných návykových látok, pretože aj na kofeín si možno vypestovať závislosť. Obsah kofeínu v káve je závislý od mnohých faktorov, napríklad na zloženie pôdy, zavlažovanie, klimatických podmienkach, dobe zberu či použité technológie spracovania. Denná odporúčaná dávka kofeínu sa pohybuje okolo 300 mg denne, čo je okolo 4-6 šálok kávy. Letálna (smrteľná) dávka kofeínu je okolo 10 g. Kofeín sa začne z kávy lúhovať zhruba až po 30 - 45 sekundách. Najmenej kofeínu sa nachádza v káve typu presso, naopak ak si kávu robíme pomocou Frenchpress, kedy kávu lúhujeme treba 3 minúty, je obsah kofeínu vyšší. Káva má priaznivý vplyv na dýchacie sústavu vďaka aromatický výparom, ktoré pôsobia priaznivo proti astme. Podľa posledných vedeckých výskumov káva pôsobí priaznivo proti vysokému tlaku. Dlhodobá konzumácia kávy v malom a strednom množstve dokáže znížiť úroveň krvného tlaku. Tiež je potvrdené, že káva v malom a strednom množstve nedehydratuje a preto možno kávu použiť aj počas športu (vhodné skôr pre vytrvalostné typy športov). Káva sa podieľa tiež na zvyšovaní vylučovanie žalúdočnej kyseliny, čo môže mať u zdravého človeka priaznivý vplyv na trávenie. Podľa najnovších výskumov sú tiež povolené 2-3 šálky tehotným ženám. Kofeín sa síce pri dojčení dostáva do mlieka, ale v tak malom množstve, že nemá žiadne farmakologické účinky. Zatiaľ sa stále nepreukázala súvislosť medzi nádorovými ochoreniami a pitím kávy. Naopak káva obsahuje mnoho antioxidantov, ktoré naopak chránia pred šírením voľných radikálov, ktoré vznikajú pri chronických chorobách (rakovina, kardiovaskulárne choroby). Káva tiež slúži ako prevencia proti Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe. Na záver je opäť nutné podotknúť, že všetky tieto účinky má iba tá káva, ktorá je skladovaná podľa zásad, ktoré boli popísané v kapitole "Skladovanie kávy". Iba pri správnom skladovaní si káva zachová všetky dôležité látky, ktoré prospievajú ľudskému organizmu.

O Čaji

História čaju

Pokiaľ ide o históriu samotného pitia čaju, je veľmi dlhá. Narozdiel od kávy, u ktorej sú jej "prvopočiatky" celkom jasne zdokumentované, je niekoľko legiend o tom, ako bol objavený čaj. Najviac známou legendou je legenda čínsky cisár v období 2700-2800 rokov pred naším letopočtom. Táto povesť hovorí, že daný cisár veľmi rád meditoval a rozjímal v prírode. Pri meditáciách si tiež rád varil nápoje z rôznych bylín, ktoré boli v lesoch dostupné. Raz, pri varení vody, mu spadli úplne náhodne do kotlíka s vodou práve lístky čajovníka. Ako správny experimentátor neodolal a daný nápoj ochutnal. Nielen, že tento nápoj skvele chutil, ale tiež bol veľmi osviežujúci. Samozrejme, legiend o objave čajovníka je oveľa viac, ale táto je najznámejšie. Mnoho historikov považuje za vierohodný objav písomnú zmienku okolo roku 350. Táto zmienka bola napísaná čínskym učencom a básnikom Kuo-Po v čínskom slovníku, v ktorom pojednáva o nápoji pripravovaného z listov čajovníka varením vo vode. Či tak alebo onak, na čom historici sa zhodujú je to, že krajín objavenie čajovníka je Čína. Pomaly sa presunieme do Európy. Najstaršie písomnou zmienkou o čajovníku je kniha s názvom "Cesty a putovanie" (Giovanni Battista Ramusio) z roku 1559. V tejto knihe sú najmä zdôraznené liečivé účinky čaju. Po tejto knihe začínajú o čaji písať ďalšie cestovatelia či spisovatelia. Fyzicky sa čajovník doviezol do Európy okolo roku 1610 a ku koncu 17. storočia sa jednalo o celkom bežný nápoj medzi aristokraciou. U nás bol čajovník prvýkrát popísaný až v roku 1864 botanikom a biológom Svätoplukom. K masovému rozšíreniu začalo dochádzať v 19. storočí, najmä zásluhou Angličanov. Tí zakladali prvé čajové plantáže v Indii (1839-1850). Potom sa presunuli na Ceylon, kde bol od roku 1867 vysádzaný čajovník. Predtým bol Cejlón vysadený najmä kávovník, ale tie boli takmer kompletne zničené parazitickú hubou. Ďalej boli čajové plantáže zakladané v Malajzii, Afrike, Rusku či v ďalších krajinách. Po tomto masovom zakladanií plantáží sa čaj stal 2. najrozšírenejším nápojom na svete, hneď po vode.

Výroba čaju

Tu si popíšeme základy výroby kvalitného čierneho čaju, od ktorého sú odvodené všetky ostatné typy výroby čaju. Táto tzv. Ortodoxnej metóda sa skladá z týchto etáp: úroda, zavädnutie, rolovanie, oxidácie, sušenie, triedenie a balenie.

Úroda

V prípade ortodoxnej metódy sa čajové lístky zbierajú skoro ráno. Všetky lístky sú zbierané ručne. Iba ručným spôsobom zberu bude zaručená najvyššia kvalita úrody, ktorá by strojovým zberom bola znížená. V mnohých krajinách hrá dôležitú úlohu čas zberu.

Zavädnutie

Po dopravenií čaju do závodov na spracovanie čaju dochádza k zavädnutiu. Pri tejto operácii listy vädnú a odparuje sa z nich okolo 50% vody, vďaka čomu listy mäknú a stávajú sa krehkými. Tiež tu začínajú prebiehať chemické zmeny (rozklad časti chlorofylu a bielkovín). Čo je tiež dôležité, že začína dochádzať k oxidácii trieslovín, čo má za následok tvorbu charakteristickej čajovej arómy.

Rolovanie

Ak je čajovník dostatočnom zvädnutý, prechádza sa na ďalšiu časť - a to na rolovanie. Pri tomto štádiu spracovania sa bunky listov trhajú, praskajú, bunková šťava sa uvoľňuje, krčí tak celý povrch listu, čo má za následok ľahšiu oxidáciu bunkovej šťavy. Pokiaľ je nutné, proces rolovanie sa môže aj opakovať.

Oxidácia

Ďalšou dôležitou súčasťou výroby čaju je jeho oxidácie. Čajovník sa rozvrství v špeciálnych oxidačných miestnostiach zhruba do výšky 5 centimetrov. Ide o čisto biochemickú reakciu, kedy enzýmy uvoľnené z buniek spôsobujú oxidáciu polyfenolov pomocou vzdušného kyslíka. Táto reakcia je príbuzná hnednutie rozrezaného jablká. Oxidácia je kľúčová súčasť výroby čaju a závisí na nej nielen chuť, ale aj arómu a farba nápoja. Doba oxidácia tiež ovplyvňuje to, o aký typ čaju sa bude jednať (biely, zelený, čierny čaj). Na záver ešte upozorníme, že v niektorých publikáciách sa tento proces nazýva fermentácie.

Sušenie

Ak máme čaj správne zoxidovaný, dochádza k sušenie. Je nutné, aby tento proces nastal čo najrýchlejšie po konci oxidácie. Cieľom tohto procesu je dostať obsah vody pod 3%. Väčší obsah vody v čaji by spôsobil, že by čaj začal plesnivieť.

Triedenie

Pomaly sa dostávame k hotovému čaju. Ak máme všetky predchádzajúce operácie úspešne za sebou, môžeme čaj roztriediť. Čaj sa triedi v sitách najmä podľa kvality a veľkosti čajových listov. Na záver treba podotknúť, že väčšií list automaticky neznamená vyššiu kvalitu.

Balenie

Keď už máme čaj správne roztriedený, dochádza k jeho baleniu. Čaj sa bali vždy do nepriedušne uzavretých vriec, aby bola zachovaná nielen chuť a arómu čaju, ale aj zdraviu prospešné látky (antioxidanty, kofeín ...). Po zabalení čaj najčastejšie mieri na burzu, kde je nakúpený svojim zákazníkom. Každé vrece obsahuje informácie o danom čaji, napríklad kedy bol spracovaný, ako bol spracovaný či v akej kvalite. Ide o akýsi "rodný list" čaju, ktorý putuje s vrecom. Všetky vyššie uvedené operácie (zber, zavädnutie, rolovanie, oxidácia, sušenie, triedenie, balenie) trvajú u kvalitného čaju iba jeden deň! Len u takého typu výroby máte istotu, že čaj bude vždy čerstvý a plný prospešných látok pre ľudský organizmus. Vyššie uvedený výrobný postup nie je samozrejme jediný, ktorý sa pri výrobe čaju používa. Ďalším veľmi známym spracovaním metóda CTC (Crushing-Tearing-Curling). Táto metóda prebieha na špeciálne upravených roller, ktoré zavinuté zavädnuté čajovníkové listy za súčasného roztláčanie, trhanie a drvenie. Výhodou tejto metódy je silná farbiacu schopnosť v čajovom nápoji. Čaj vyrobený pomocou metódy CTC je veľmi žiadaný, najmä ako náplň do nálevových sáčkov. Posledný, a tiež najmenej kvalitným typom spracovania, je metóda LTP (Lawrie Tea processer). Pri tomto technologickom postupe dochádza k výraznému skráteniu doby výrobného procesu, ktorý zaistí zníženie nákladov na výrobu. Namiesto rollerov sa používajú tzv. Rotorvany, ktoré čaj doslova rozsekajú na drť, ktorá sa následne používa v tých najmasovejších a najlacnejších čajových výrobkoch.

Delenie čajov

V literatúre sa stretneme s mnohými spôsobmi, podľa ktorých je možné deliť čajovníkové listy. Zvoliť to jediné, najsprávnejšie delenie nie je možné a preto je len na Vás, podľa ktorých kritérií budete čajovníkové listy deliť. Medzi najčastejšie spôsoby delenia patrí podľa spôsobu spracovania, podľa nadmorskej výšky zberu, podľa kvality čajovníkového listu, podľa kvality čajovníkového listu, podľa veľkosti čajovníkového listu, podľa oblasti zberu a podľa doby zberu. Toto delenie patrí medzi najčastejšie uvádzané v bežnej literatúre. Často sa tiež jednotlivé delenie čajovníka líši podľa krajiny, z ktorej čajovník pochádza. Napríklad na Srí Lanke je typické deliť čajovník podľa nadmorskej výšky zberu. Naopak treba pre čajovníky z Číny je typické delenie podľa oblasti zberu čajovníka.

Delenie podľa spôsobu spracovania

Prvé a základné delenie je podľa spôsobu spracovania. Hoci názov znie veľmi zložito, nejedná sa o nič iné, než o jednoduché delenie na biely, zelený, polofermentovaný a čierny čaj. Pretože práve spôsob spracovania je to jediné, v čom sa od seba tieto čaje líšia. Čierny čaj prechádza všetkými fázami výroby, ktoré boli popísané v kapitole "Výroba čaju". Oxidácia prebieha v špeciálnych miestnostiach, v ktorých je presne regulovaná teplota a vlhkosť. Pri oxidácii vzniká charakteristický čajovníkový éterický olej, ktorý je typický pre čierny čaj. Ďalším znakom tohto procesu je zmena farebnosti listov, ktorá sa mení zo zelenej farby až na medovo červenú. Dôležité u čierneho čaju je to, že čierny čaj prechádza úplnú oxidáciou. Čierny čaj zalievajte 100 ° C vodou a nechajte lúhovať 3 až 5 minút. Ďalším typom čaju je polofermentovaný čaj, niekedy tiež nazývaný ako oolong. Jedná sa o prechod medzi zeleným a čiernym čajom. Výraznou odlišnosťou oproti čiernemu čaju je tá, že polofermentovaný čaj neprechádza úplnú oxidáciou, ale iba čiastočnú. Rozdiel medzi čiernym a polofermentovaným čajom je teda naozaj iba v dĺžke oxidácie. Výroba oolongu je sústredená hlavne do oblastí v Číne, Japonsku, južnej Indie či Vietnamu. Tento typ čaju zalievajte 90 ° C vodou a nechajte lúhovať 2 až 3 minúty. Ďalším, v súčasnosti hojne rozšíreným, je zelený čaj. Tento typ čaju neprechádza žiadnou alebo len minimálne oxidáciou. Triesloviny a chlorofyl sa počas výroby žiadnym spôsobom v čaji nemení, čo spôsobuje to, že zelený čaj je naozaj aj podľa farby čajových listov stále zelený. Zelený čaj zalievajte 80 ° C vodou a nechajte lúhovať 2 až 3 minúty. Posledným hlavným typom čaju je biely čaj. Tento čaj je pripravovaný z vrcholových púčikov čajovníka (tzv. Tipsov), ktoré sú typické svojou striebornou farbou a jemnými chĺpkami. Tieto lístočky sú po zbere okamžite vysušených a neprechádzajú žiadnym ďalším spracovaním. Na trhu sa často môžete stretnúť s pomenovaním "SIlver Tips" alebo "Flowery Pekoe". Samotný pravý biely čaj sa na trhu vyskytuje veľmi zriedka, a to najmä z dôvodu špecifickej chuti a naozaj vysoké ceny. Preto sa najčastejšie stretnete s pridávaním bieleho čaju do iných čajových zmesiach, ktoré dokáže pôvodné čajovú zmes výborne obohatiť. Bežne sa pridáva okolo 3% až 4% bieleho čaju do čajovej zmesi. Takým klasickým príkladom je čaj Basilur Island of Tea Special, ktorý práve obsahuje kombináciu čistého čierneho čaju a bieleho čaju. Zalievajte 70 ° C vodou a nechajte lúhovať 2 až 3 minúty. Každý z vyššie uvedených typov čaju môžeme na trhu nájsť buď v úplne čistej forme alebo vo forme aromatizovanej či ochutenej. Na trhu sa však môžeme stretnúť s mnohými ďalšími nápojmi, ktoré majú v názve slovo "čaj". Medzi také klasické príklady patrí ovocné čaje. Kvalitné ovocné čaje, ako napríklad rad Fruit Infusion od spoločnosti Basilur, obsahujú výlučne dané kúsky ovocia, ktoré spoločne vytvárajú harmonickú chuť. Ďalším typickým príkladom bývajú rôzne bylinné čaje, ktoré môžeme nájsť opäť v mnohých rozličných kombináciách. Tieto čaje sa vo väčšine prípadov zalievajú 100 ° C vodou a doba lúhovať je od 5 do 10 minút. Ďalším veľmi známym "čajovým" nápojom je rooibos. Ide o nápoj z kríka čajovec sivokrký (Aspalathus linearis). Pochádza z Južnej Afriky a v súčasnej dobe patrí medzi veľmi populárny nápoje po celom svete. Rastlina sa najčastejšie vysádza vo februári až marci a prvý zber je za pol roka. Listy tohto kríka prechádzajú oxidáciou a získavajú výraznú červenú farbu. Niekedy sa rooibosu vďaka zafarbeniu hovorí "červený čaj". Rooibos obsahuje najmä fenolické látky a flavonoidy s preukázanými antioxidačnými účinkami a množstvo niektorých minerálnych látok. Na rozdiel od pravého čaju má rooibos nízky obsah trieslovín. Všeobecne platí pravdila, že čím je čaj čerstvejšie, tým je lepší a kvalitnejší. Jedinou výnimkou je v tomto ohľade pu-erh. Jedná sa o tmavý čaj pestovaný v čínskej provincii Yunnan. Tento typ čaju je špecifický vďaka svojej netradičné zemitej chuti a vôni. Farba nálevu je tmavší ako u čierneho čaju, niekedy sa farbou podobá dokonca aj káve. Pu-erh sa po lisovaní uskladňuje pokojne aj niekoľko rokov. Iba dlhým skladovaním (zrením) získa čaj tie chuťové vlastnosti, ktoré sú pre pu-erh typické.

Čaj a zdravie

Šálka čaju je 100% prírodný nápoj, neobsahujúce žiadne tuky, kalórie, uhličitany alebo sodík. Modernými vedeckými metódami sa doteraz podarilo identifikovať v čaji až 400 rôznych látok. Čaj sa už oddávna považuje za liečivý nápoj, najmä v oblastiach s dlhodobou tradíciou pitia čaju. Všetky prítomné zložky v čajovníkových listoch vytvárajú zložitý biologický komplex látok, ktoré sú viac či menej spojené. Jednou z najpočetnejšie zastúpených látok v čaji sú flavonoidy. Z chemického hľadiska ide o rozsiahlu skupinu polyfenolových organických zlúčenín a ich derivátov so širokým spektrom antioxidačných vlastností. Najviac sa v čajovníka objavujú flavonoidy vo forme katechínov, ktoré v niektorých čajoch tvorí až 30% všetkých fenolových zlúčenín. Ďalšou významnou skupinou látok obsiahnuté v čaji sú triesloviny. V súčasnej dobe je v čajovníkovom liste zistené okolo 120 druhov trieslovín. Všetky základné vlastnosti čajovníkových listov (farba, chuť, aróma) súvisí s trieslovinami. Triesloviny dodávajú čaju jemne natrpklú chuť. Najviac ich obsahujú zelené čajové nápoje, naopak v čiernych čajoch je ich menej. Množstvo trieslovín v čajovom nápoji je možné regulovať. Ak budeme čaj lúhovať 2 až 3 minúty, triesloviny sa takmer lúhovať nebudú. Naopak pri lúhovaní dlhšom ako 5 minút sa triesloviny prejavia značnou trpkosťou. Opäť sa jedná o jeden z najvýznamnejších antioxidantov. Ďalšou veľmi účinnou látkou v čaji je kofeín. Niekedy sa môžete stretnúť aj pojmom "teín", ktorý však vznikol v čase, keď sa ešte nevedelo, že kofeín a teín sú tie isté látky. Obsah kofeínu v čajov môže dosahovať až 7%. Čaj obsahuje zhruba polovičné množstvo kofeínu oproti káve. Kofeín vyvoláva u zdravého človeka ľahkú stimuláciu, ktoré sa prejavuje zlepšením psychickej činnosti či pocitom ako fyzickej, tak aj psychickej sviežosti. Pri väčších dávkach už začína kofeín naopak pôsobiť toxicky. Najčastejšie sa predávkovanie kofeínom prejavuje trasením, nepokojom či búšením srdca. Je tiež dokázané, že kofeín, ktoré príjme telo z čaju, sa uvoľňuje do krvi pomalšie. To znamená, že nástup kofeínu je zvoľna, ale jeho ústup tiež, čo je najväčší rozdiel oproti kofeínu, ktorý je obsiahnutý v káve. Medzi ďalšie dôležité látky v čaji sú purínové alkaloidy, sacharidy, silice, prírodné farbivá či enzýmy a vitamíny (B1, B2, E, A, C). Posledným zastúpeným súborom látok sú látky anorganické. Čajovníkové listy obsahujú draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, fluór, mangán či sodík. Ako už bolo povedané na začiatku - všetky vyššie uvedené zložky vytvárajú biologický komplex, ktorý priaznivo pôsobí na ľudský organizmus. Je preukázané, že pravidelné pitie čaju podporuje hustotu kostných minerálov a pomáha udržiavať kosti zdravé a silné. Ďalej sa podieľa na zlepšenie stavu črevnej mikroflóry a zvyšuje odolnosť proti črevným poruchám. Ďalej sú veľmi významné proti rakovinové účinky. Výsledky bádateľských pozorovaní potvrdzujú, že dlhodobé a pravidelné pitie čaju sa spolupodieľa na nižšom výskytu rakovinových ochorení. Ďalej čaj kladne pôsobí ako prevencia proti srdcovým a cievnym ochoreniam. Polyfenoly majú schopnosť ovplyvňovať pružnosť kapilár, čím ovplyvňuje ich pružnosť, čo sa pozitívne prejavuje do regulácie krvného tlaku, znižuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi. Ďalej má čaj antivírusové a antibakteriálne účinky.

Skladovanie čaju

Prístup vzduch? Spoľahlivý zabijak! Ak už máte ten najkvalitnejší čaj, ešte to samo o sebe nie je zárukou vycibrenej chuti. Ak čaj spotrebúvame dlhšiu dobu, je veľmi dôležité jeho vlastné skladovanie. Pokiaľ nie je čaj správne skladovaný, vytratí sa nielen chuť, ale aj arómu a ďalšie cenné látky vnútri čaju. Prvou dôležitou zásadou je skladovať čaj v hermeticky uzavretom obale. Prečo? Po prvé - kyslík je najväčší "zabijak" ako chuti, tak aj cenných látok v čaji. Ak necháte čaj voľne na vzduchu, jeho chuť bude mdlá a nevýrazná a zdraviu prospešné látky vnútri čaju už nebudú. Po druhé - čaj je veľmi dobrý pohlcovač pachov. Čaj je schopný veľmi dobre absorbovať akékoľvek pachy, čo samozrejme chuti čaju neprospieva. Ak daný sypaný čaj nemá znovu uzatvárateľné balenia, sú vhodné plechové nádoby (pozor - musí ísť o inertný kov) či rôzne keramické nádoby s tesnením. Naopak nevhodným materiál pre skladovanie sú rôzne papierové krabičky, sáčky či priehľadné sklenené nádoby. Čaj je teda nutné uchovávať v suchom, tmavom a chladnom prostredí. Ideálna je teplota do 20 ° C. Určite nemožno odporučiť skladovanie v chladničke a to z dvoch zásadných dôvodov - v chladničke je veľká kombinácia pachov, ktorá čaji neprospieva a je tam tiež vysoká vlhkosť, ktorá na čaj tiež nepôsobí blahodarne. Dôležité je skladovať jednotlivé druhy čaju zvlášt. Je to z toho dôvodu, že čaj je si schopný vytvoriť svoje vlastné mikroklímu vďaka ktorému si udrží svoje pozitívne vlastnosti dlhšie. Iba splnenie vyššie uvedených zásad zaručí, že čaj bude aj po dlhšom skladovaní svieže, čerstvý s výraznou chuťou a arómou a bude obsahovať všetky zdraviu prospešné látky, ktoré náš organizmus toľko potrebuje.

O Víne

Víno, nápoj bohov a opojný alkohol, ktorý je tak starý, že už len určiť jeho pôvod je zložité. Slovensko patrí tiež k vinárskym regiónom a aj preto sa dnes pozrieme na niekoľko zaujímavostí o tekutine, ktorú okúsil a zamiloval si azda každý človek nad osemnásť rokov.

História vína

V staroveku starí Egypťania verili, že víno je darom boha Ozirisa, syna boha nebies a zeme, ktorý bol víťazom nad smrťou, a ktorý sa zrodil zo svojho popola, rovnako ako sa každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym. Egyptské vinohradníctvo dosiahlo najväčší rozkvet v rokoch 2700 až 2400 pred n.l. a už v tom čase poznali viac odrôd viniča. O vyspelosti vinárstva a vinohradníctva v Egypte sa zachovalo veľa dokladov. Našli sa džbány z pálenej hliny, na ktorých je uvedený ročník vína, jeho kvalita, pôvod a dokonca aj vedúci vinice! V tom čase bolo víno v Egypte, Sýrii, Babylónii a iných krajinách veľmi obľúbené a považovalo sa za jednu zo základných životných potrieb. Pestovanie viniča bolo rozšírené aj po celom Grécku. Veď pestovanie viniča a pitie vína bolo súčasťou gréckej kultúry. Za zakladateľa vinárstva bol považovaný boh vína Dionýz, o ktorom vzniklo veľa povestí. V starom Grécku bolo veľmi veľa autorov, ktorí ospievali víno. Na začiatku sa víno považovalo za posvätný a liečivý nápoj, ale neskôr sa stalo bežne používaným nápojom. Najznámejší autor tých čias Homér ospieval víno vo svojej Iliade, kde dokonca uvádza mestá a oblasti, kde sa pestuje vinič. V starom Ríme sa pestovanie viniča a výroba vína rozšírili v 8. až 1. storočí pred n.l. Víno bolo veľmi obľúbené a používalo sa najmä pri hostinách k jedlu. Z tých čias sa zachovalo veľa kníh, v ktorých sú uvedené postupy pri výrobe vína. Tiež sú tam uvedené odrody bielych a modrých vín, ktoré sa vtedy pestovali. Diela, ktoré v tom čase vznikli, používali a citovali autori až do stredoveku. Pestovanie viniča a výroba vína sa udomácnili v celom dnešnom Taliansku. Počas rímskych vojenských výbojov rozširovali rímske légie na príkaz panovníka pestovanie viniča a výrobu vína na všetkých obsadených územiach. Takýmto spôsobom sa dostalo pestovanie viniča do Francúzska, Španielska, Nemecka i na naše územia. Územie dnešného Slovenska s výrobou vína výrazne nemeškalo, zdroje uvádzajú, že sa tak dialo už počas Rímskej ríše, približne okolo roku 700 pred Kristom, prvé písomné zmienky pochádzajú z 9. storočia z Nitrianskej stolice

Postup výroby v skratke

Asi každý vie, že základom vína je kvalitné hrozno. To sa zbiera zvyčajne začiatkom jesene, hovorí sa, že dobrý vinič by mal pred oberačkou absolvovať aj prvý mráz. Následne sa hrozno lisuje a vzniká mušt, sladká hroznová šťava ešte bez stôp alkoholu. Do tejto šťavy sa pridajú vínne kvasinky a budúce víno začne v sude pracovať. Fermentácia je proces, keď kvasinky začnú premieňať cukry na alkohol. Po asi dvoch dňoch vzniká burčiak, ktorý si s takou radosťou užívame na rôznych hodoch no a prvé, skoré víno je pripravené asi po dvoch týždňoch kvasenia. Toto víno poznáme ako skoré, konzumovať sa začína v novembri. Ďalšie procesy sa nazývajú školením vína, vtedy sa opatrne pridáva oxid siričitý, ktorý bráni pred znehodnotením vína, víno sa tiež číri a filtruje, aby bol odstránený nežiadúci kal. No a samozrejme, nič môžeme uponáhlať, preto ešte víno musí nejaký čas dozrievať.

Druhy vín

Pod názvom víno si obyčajne predstavíme skvasenú a vyčistenú hroznovú šťavu. Víno však možno robiť z každého ovocia, ktoré obsahuje cukor, teda z jabĺk, hrušiek, ríbezlí, čerešní, ďalej z lesných plodín, ako sú šípky, čučoriedky, černice či maliny. Takého víno nazývame ovocné víno. Ovocné vína sa konzumujú nielen ako nápoje, ale používajú sa aj v domácnosti na prípravu rozličných jedál a nápojov. U nás používanie ovocných vín v domácnosti nie je až natoľko rozšírené, ako v iných štátoch, kde sa takéto vína v značnej miere používajú na prípravu rôznych polievok, omáčok k múčnikom, do čaju alebo prevarené s cukrom a príslušným korením aj proti niektorým chorobám.

Delenie vín

Existuje množstvo spôsobov, akými sa víno delí a triedi, dôležitá je farba, (ne)šumivosť, odroda hrozna, rok výroby, či je víno sladké, polosladké, polosuché alebo suché, prípadne stolové, akostné alebo kabinetné. Čím odbornejšie kritéria, tým zložitejší výsledok. Každopádne, nás laikov zaujímajú len základy, aby sme si vedeli v kaviarni objednať také víno, ktoré nám bude pochuti.

Biele víno – vyrába sa prevažne z bielych odrôd, napríklad u nás dobre známy Devín alebo Müller Thurgau

Červené víno – napriek predstave, že farba červených odrôd je automaticky červená, nie je tomu tak. Samotné víno má bielu farbu, dlhšie však kvasí na šupkách, ktoré obsahujú farbivo. Známa je napríklad Frankovka alebo Cabernet Sauvignon

Ružové víno – poznáme rosé a klaret, oba typy sa vyrábajú z červených odrôd, no narozdiel od červeného vína je kvasenie so šupkami obmedzené na minimum

Zaujímavosťou je, že na Slovensku je šesť vinohradníckych území, ktoré dodávajú každému víno charakteristickú chuť.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Nitrianska vinohradnícka oblasť

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Východoslovenská vinohradnícka oblasť

Tokajská vinohradnícka oblasť

Červené víno, elixír života

Americkí vedci potvrdzujú, že pitie červeného vína zrejme predlžuje ľudský život. Výskumníci Harvardovej univerzity objavili vo víne molekulu, ktorá vo zvieracích organizmoch dokázateľne spomaľuje starnutie. Laboratórne pokusy zverejnené v časopise Nature ukazujú, že polyfenoly pôsobia podobne aj na ľudské bunky, čo zrejme vysvetľuje aj dlhovekosť francúzskej populácie. Polyfenoly sú látky produkované mnohými rastlinnými druhmi a asi najznámejší z nich je resveratrol, ktorý sa nachádza v červenom víne.

Alkoholom k štíhlej línii

Austrálski vedci vyvrátili doterajšie tvrdenia všetkých dietológov a vypracovali novú poučku pre všetkých, ktorí začali boj s nadbytočnými kilami. Štúdia zverejnená v denníku The Herald Sun uvádza, že konzumácia alkoholu pomáha pri úbytku váhy. "Štyri deci vína denne priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu. Víno má málo kalórií a okamžite spaľuje tuk", vysvetľuje jeden z autorov štúdie. Experti sú presvedčení, že priberanie nespôsobuje samotný alkohol, ale rôzne "dobroty", ktoré konzumenti pojedajú, keď majú "trochu v hlave".

Vo víne je viac ako pravda

Príležitostné pitie vína môže podľa štúdie dánskych vedcov znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie. U ľudí, ktorí pravidelne pili víno sa znížili o polovicu problémy s pamäťou po 65.roku života. Látky nachádzajúce sa vo víne taktiež pôsobia prevenčne proti mŕtvici a srdcovému infarktu. Pivo však môže riziko demencie zvyšovať.

Rady:

Červené víno sa odporúča piť najmä večer, nakoľko upokojuje, tlmí všetky telesné funkcie a podporuje spánok. Biele, naopak, podnecuje, okrídľuje a dvíha aktivitu. Víno zvyšuje dôvtipnosť, bystrosť a vynaliezavosť mozgu, napĺňa ho živými, vrelými a hravými myšlienkami, tvrdil už William Shakespeare, a mal veru pravdu. Popíjať po troške a s mierou v priebehu dňa povzbudzujúce biele vína zlepšuje prekrvenie mozgu, a tak im človek môže vďačiť za nejednu inšpiráciu. Zvlášť rýchlo pôsobia pre svoj obsah kyseliny uhličitej šampanské vína a sekty, ale aj iné rezké druhy. Nezáleží na tom, či je víno biele alebo červené: jeden pohár pridáva uvoľnenú, radostnú náladu a pocit spokojnosti.

Nalievanie vína

Víno k jedlám by malo byť suché, či je to biele alebo červené víno. Sladké vína sa k jedlu nielen nehodia, ale nie sú vhodné ani s ohľadom na trávenie. Podávané suché víno by ale nemalo byť kyslé. Ak počas jedla servírujeme viac druhov vín, mali by sme dodržiavať zásadu, že vždy idú prvé ľahšie vína pred ťažšími, biele pred červenými. Biele - Rosé vína, sú najlepšie, ak ich podávame ako aperitívy k ľahkým predjedlám.

Nalievanie bieleho vína

Správny pohár na biele víno je tenkostenný, smerom k vrchnému okraju ľahko zužujúci sa kalich strednej veľkosti. Len tak môže biele víno pôsobiť svojou vôňou na konzumenta. Do pohárov sa dolieva do troch štvrtín. Teplota podávaného vína by mala byť 10 až 12 stupňov. Biele vína podávame k svetlým mäsám, rybám, vaječným jedlám, cestovinám a k zelenine.

Nalievanie červeného vína

Vhodný pohár má klasický tvar veľkého otvoreného tulipánu. Po ňom stúpa aróma červených vín. Do pohára nalievame iba do jednej tretiny. Pred pitím môžeme pohár chytiť za stopku a víno mierne roztočiť. Lepšie tak pocítime arómu - vôňu. Teplota podávaného červeného vína by mala byť od 16 do 18 stupňov. V žiadnom prípade nepodávame víno zohriate na izbovú teplotu! Červené víno je vhodné k tmavým mäsám, hovädziemu, hydine, divine, údeným mäsám, ku korenistým nákypom, aromatickým zrejúcim syrom a tiež k talianskym jedlám.

Šumivé vína

Ovocné vína sa tiež dajú upraviť na šumivé vína. Šumivé vína obsahujú veľké množstvo oxidu uhličitého, ktorý po otvorení fľaše z vína uniká a požívanie vína veľmi spríjemňuje. Rozoznávame tri druhy šumivých vín:

Prirodzené šumivé vína vyrábame pôvodným spôsobom, čiže kvasením vo fľaši.

Umelé šumivé vína vyrábame nasycovaním vína oxidom uhličitým. Tento spôsob vyžaduje strojové zariadenie, a preto sa v domácnosti nepoužíva.

Penivé šumivé vína sa pripravujú pomocou chemikálií.

Fľaše

Pre šumivé vína používame len špeciálne, takzvané šampanské fľaše. Sú typického tvaru, tmavozelené, s hrubými stenami. Nesmú mať v skle žiadny kaz.

Kvasenie

Pri šumivých vínach je veľmi dôležitý priebeh kvasenia, lebo od neho závisí kvalita vína po otvorení fľaše. Pri rýchlom kvasení nestačí víno oxid uhličitý dokonale pútať. Preto uniká vo veľkých bublinách a za kratší čas. Naopak víno, ktoré kvasilo pomaly pri nižšej teplote, stačí plyn pútať. Preto sú unikajúce bublinky malé a unikajú dlhší čas.

Odkaľovanie

Je to pri výrobe najťažší úkon, pretože vyžaduje značnú skúsenosť a obratnosť. Má odstrániť z fľaše kaly, ktoré sa na zátke usadili po striasaní. Pretože sú kaly po kvasení šumivého vína veľmi jemné, nie je odkalenie dôležité a môže sa vynechať. Chýrne talianske víno Asti spumante sa dodáva do obchodu neodkalené. Prídavok likéru je posledný technický stupeň úpravy šumivého vína. Jeho úlohou je víno nielen prisladiť, ale aj zjemniť a zvýrazniť jeho príznačný buket. Množstvo likéru závisí od toho, či chceme mať šumivé víno sladšie alebo kyslejšie. V obchode sa podľa stupňa sladkosti vyskytujú 3 hlavné druhy šumivých vín:

suché (bez cukru)

polosladké (s obsahom 6 až 7% cukru )

sladké (s obsahom 8 až 10% cukru)

Staré múdrosti:

drž sa starého vína a dobrého priateľa

vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali

starý chlieb, staré víno a starý priateľ vždy dobrí

keď prichádza víno, odchádzajú tajnosti

Na zdravie!

Blog už čoskoro..

Informácie

Obchodné podmienky
Reklamačný poriadok
Ochrana osobných údajov
Doprava a platba
Veľkoobchod

Zákaznícky servis

Kontaktujte nás
Mapa stránok
Výrobcovia
Darčekové poukážky
Akciový tovar

Môj účet

Môj účet
História objednávok
Obľúbené produkty
Novinky

Sledujte nás na:

Facebook Instagram

Potvrďte svoj vek

Chystáte sa vstúpiť na stránky e-shopu Lemitas.sk. Svojim vstupom prehlasujete, že máte viac ako 18 rokov.

Adresa

Telefón

Otváracie hodiny

Coffeway

Potvrďte svoj vek